Význam lesa

Les

• predstavuje výnimočné spoločenstvo, ktoré má nenahraditeľné prírodné funkcie  

• má schopnosť tvoriť klímu a pôsobí priaznivo na zloženie a vlastnosti vzduchu
• očisťuje vzduch, tlmí hluk, produkuje kyslík i biologicky aktívne látky, tzv. fytoncídy, ktoré priaznivo pôsobia na   človeka 
• priaznivo vplýva  na vodný režim krajiny, t.j. na zrážky, výpar a odtok vody  

• pôsobí na pozitívne na tvorbu a ochranu pôdy (pred eróziou, zosuvmi) a jej zlepšovanie

• vytvára podmienky na zachovanie vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov i spoločenstiev

• poskytuje človeku priestor na rekreáciu, výchovu a vzdelanie,vedu (poznávanie prírodných zákonitostí), pôsobí na zdravie človeka

• priaznivo vplýva na psychiku a city človeka
• produkuje drevnú surovinu

 

História lesa

Prirodzené pásma zmiešanej lesnej vegetácie s pestrým vyváženým zastúpenímihličnatých a listnatých drevín sa vytvárali v celom stredoeurópskom území už prakticky od doby ľadovej /od 11. až do 7.storočia pred našim letopočtom/.Pre dávnych ešte kočujúcich ľudí bol les základným zdrojom obživy, stavebného materiálu i životnej ochrany.

  Na prelome tisícročia bola lesnatosť Slovenska vyše 90 %.Dovtedy lesy nemali výslovných vlastníkov boli „vecou nikoho“ /resnulliuns/. Vznikajúci jednotliví panovníci začali s nimi disponovať najmä pre svoje poľovnícke záujmy. Lesnatosť krajiny sa začala zmenšovať najmä nekontrolovanou spotrebou dreva  pri budovaní drevených hradísk, obydlí, získavaní poľnohospodárskej pôdy na úkor lesa a pustošením lesných porastov pasením dobytka.

 Jednotliví panovníci – králi v rámci feudálneho prideľovania pôdy odovzdávali les do vlastníctva verným a udatným bojovníkom,dvorným úradníkom, cirkvi a novovznikajúcej šľachte. Držba lesa sa vyvinula tak, že väčšiny z nich sa rôznym spôsobom zmocnila šľachta, iba tretina ostala v rukách panovníkov – kráľov.

Pustošivé mongolsko -tatárske vpády do Uhorska v roku 1241 a 1285 vyvolali potrebu rozsiahlej dlhodobej výstavby a urýchlili príchod zahraničných najmä nemeckých kolonistov. Z dreva sa postavilo mnoho obcí a rôznych osídlení. Nová banícko-hutnícka výroba si vyžadovala obrovské množstvo dreveného uhlia. Lesnatosť Slovenska sa znížila na 70 %.V súčasnej dobe je lesnatosť Slovenska  na úrovni 40 % ./ Vo Fínsku a Švédsku je to 66 %/

Vývoj urbariátov

Tak ako prešla do rúk šľachty pôda patriaca panovníkovi – kráľovi tak prešli automaticky do područia šľachty aj všetci obyvatelia,ktorí žili na tejto pôde a nemali vlastnú pôdu. Tým sa z rozmanitých vrstiev obyvateľstva osadených na pôde vytvorila nová sociálna trieda a to poddanské obyvateľstvo, ktorí plne podliehali šľachte. Vychádzalo sa zo zásady, že kto nie je šľachtic nepatrí mu žiadna pôda.Z toho je možné zjednodušene dedukovať, že každý súčasný dedič urbárskeho majetkumal predkov poddaných.

Keď v 13.storočí poddaní stratili aj sťahovaciu slobodu začali si dávať jednotliví šľachtici –zemepáni vpisovať povinnosti poddaných v knihách, ktoré volali urbár.Urbár obsahoval súpis  pozemkov patriacich jednotlivým poddanským usadlostiam(sesiam), ako aj patričnosti lesné (drevo) a pastevné (pastva dobytka). Bol akousi verejnou knihou podobnou knihe pozemkovej stým rozdielom, že bol akousi evidenciou práv a povinnosti poddaných vyplývajúcich z užívania zemepánovej pôdy. Povinnosti poddaných, ktoré vyplývali z užívania pôdy neboli všade rovnaké,čo spôsobovalo rôzne nepokoje. Po stáročiach útrap, nepokojov,vojen a násilného pripútavania poddaných k pôde došlo k obrovskému zaostávaniu hospodárskeho vývoja v Uhorsku a neutešená situácia si vyžadovala rázne opatrenia na hospodársku rekonštrukciu a modernizáciu.

V prvej polovici 18.storočia lesom veľké škody spôsobovalo varenie drasla, lesy pod nekontrolovanou ťažbou navidomoči mizli. Na zamedzenie tohto negatívneho javu v roku 1766 panovníčka Mária Terézia vydala rakúsky lesný poriadok (známy aj ako Tereziánsky lesný poriadok),  ktorý sa na území Uhorska v roku 1769 ujal v slovenskom preklade pod názvom „Porádek hor aneblesuvzachováni“. Toto bolo  prvým všeobecným lesníckym opatrením Uhorského štátu, ktorým sa starostlivosť o lesy povýšila na úroveň ostatných všeobecných záležitosti

Súčasťou týchto reforiem bol v roku 1767 aj urbársky  edikt/zákon, nariadenie/, podľa, ktorého sa súkromné urbáre stali úradnými,povinnosti poddaných sa zjednotili a urbárska pôda sa rozdelila na intravilán a extravilán.Jozef II pokračoval v agrárnej reforme  svojej matky a roku 1875 zrušil v Uhorsku nevoľníctvo.Zaniklo večné pripútanie roľníka k pôde a priznala sa osobná sloboda.

Podstatné bolo, že urbárska-poddanská   pôda zachytená v urbári sa po zrušení poddanstva v roku 1848 stala podkladom pre jej prechod do súkromného vlastníctva poddaných, ktorí na nej pracovali.

 Zrušilo sa povinné robotovanie, odovzdávanie desiatku z úrody, cirkevný deviatok a množstvo iných naturálnych a peňažných poplatkov. Urbárska pôda prešla do vlastníctva ľudí, ktorí na nej pracovali. Zemepáni boli odškodnení štátnymi dlhopismi. Niektorí urbarialisti si však museli vykúpiť vlastnícke práva z vlastných prostriedkov, na ktoré im bola poskytnutá pôžička.

Od roku 1855 sa v Uhorsku zavádzajú tzv.pozemkové knihy/gruntbuchy/.Pozemky sa začali komisionálne spisovať. Pôda sa rozdelila na pôdu pánsku a pôdu bývalých poddaných. K tomu obdobiu sa viaže rozvoj individuálneho vlastníctva pôdy. Vznikajú prvé urbariáty, založené na historickej skúsenosti spoločného užívania urbárskej pôdy. Do pozemkovej knihy sa zaknihovali pozemkové celky v členení podľa parciel a je zhotovený zoznam spoluvlastníkov s vyznačeným podielom.

Ďalší vývoj pozemkového vlastníctva urbariátov na Slovensku značne zasiahol nástup socializmu po 2.svetovej vojne. Zásadnú zmenu priniesol zákon Slovenskej národnej rady č.2/1958 z roku 1958,ktorý zrušil urbariáty a následne došlo k odovzdaniu urbárskeho majetku do obhospodarovania krajským správam lesov ako aj roľníckym družstvám. Významné bolo ustanovenie, že odovzdaním spoločných lesov sa nemení vlastnícka podstata. Obhospodarovateľ však získal rozsiahle právomoci takmer totožné aké mal vlastník a mal povinnosť vlastníkom, ktorí brali úžitky zo spoločného lesa, poskytnúť náhradu drevom.Avšak zákonom Federálneho zhromaždenia ČSSR č.61/1977 z roku 1977 vznikol pre obhospodarovateľa inštitút bezplatného užívania  bez povinnosti poskytovať vlastníkom náhradu drevom.

Súčasný stav

Po zmene politických pomerov v roku1989 nastala zmena a podľa zákona 83/1990 sa občania – vlastníci podielov v spoločnom lesnom majetku   mohli začať združovať. Zákonom č. 229/1991 sa riešilo usporiadanie vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskemu a lesnému fondu. Zakladanie a činnosť pozemkových spoločenstiev riešil aj zákon č.181/1995.Riešenie a náprava majetkových krívd na Slovensku je veľmi zložitý a dlhodobý proces a nie je dodnes ukončený. Bolo prijatých množstvo noviel a zákonov na riešenie tejto problematiky.

V súčasnej dobe  činnosť,právne postavenie, hospodárenie  ale aj zánik pozemkového spoločenstva sa riadi podľa zákona č.97/2013 o pozemkových spoločenstvách  z 26.3.2013.Podľa tohto zákona už môže pozemkové spoločenstvo fungovať len s právnou subjektivitou ,zavádza sa štátny dozor s možnosťou ukladania sankcií a iné.

• Les, dnes už zväčša umelé spoločenstvo, je nevyhnutnou a nenahraditeľnou súčasťou života všetkých živých organizmov. Jeho najväčší význam spočíva v tvorení dýchateľnej atmosféry okolo Zeme. Les vytvára kyslík, bez ktorého by neexistoval život v takej forme, ako ho poznáme dnes. V súčasnosti prebieha masívny výrub lesov po celej Zemi. Drevo totiž predstavuje obrovské množstvo energie, drevný materiál má obrovské možnosti využitia.K lesom sa treba správať s úctou, sú to spoločenstvá, v ktorých prebieha neustále kolobeh života a im môžeme byť najviac vďačný za to, že na Zemi existuje život- teda aj za to, že tu sme my.
• Je na nás všetkých vlastníkov spoločného lesa starať sa o svoj majetok,nebyť pasívny, sledovať súčasné zákony, avšak najmä zaujímať sa o činnosť vlastného spoločenstva,poprípade kontrolovať vedenie a podávať podnetné návrhy aby sme o oňho nielen neprišli ale aby sme  lesy, ktoré sme zdedili po našich predkoch zanechali našim  budúcim generáciám aspoň v takom stave v akom sme ich prevzali .To je naša hlavná nepísaná morálna povinnosť. V tom nám pánboh pomáhaj.

Spracoval: Ing. Ján Vozár